Posolstvá Pražského Jezuliatka

Zjavenie milostivého Jezuliatka 25. mája 2022
pri studni Maria Annuntiata – „Zvestovania Panne Márii“
pri modlitbovom Dome Jeruzalem v Sievernichu v Nemecku

Posolstvá prijíma Manuela Stracková v nemeckom Sievernichu v Porýní so schválením diecézneho biskupa Aachenu Mussinghoffa, ktorý jej určil aj duchovného otca. Tešila sa aj návšteve kardinála Jozefa Ratzingera.

Sievernich bol jediný ušetrený pri veľkých povodniach a tornádach minulý rok v západnom Nemecku po žehnaní homosexuálnych párov v 100 nemeckých kostoloch, Smršte sa prehnali najmä Limburskou diecézou predsedu Biskupskej konferencie Nemecka biskupa Georga Bätzinga! Doteraz tam ešte nemajú tisíce ľudí vlastný domov! A teraz 10. júna 2022 vikár tohto biskupa spáchal samovraždu!

Na záver je k posolstvu aj výklad biblistu historika!

 

Manuela: Vidím zlatú guľu a dve menšie. Všetko žiari v zlatom svetle. Milostivé Pražské Jezuliatko prichádza v nádhernom svetle. Má zlatú korunu, modré oči a krátke kučeravé tmavohnedé vlasy. Má biely odev a  plášť svojej prevzácnej krvi. Na hrudi má žiarivé zlaté Srdce. V pravej ruke má pekný veľký palcát. Na palcáte vidím veľký zlatý kríž. V ľavej ruke má zlatú knihu s nápisom „Vulgata“ – Sväté písmo. 

Z menších gúľ vychádzajú dvaja anjeli v bielom. Plášť Kráľa nebies rozprestierajú nad nami ako stan. Kľačia pred Pánom, no pritom sa vznášajú. Je to veľká poklona, ktorú preukazujú anjeli Kráľovi nebies. Anjeli trikrát zaspievajú: „Misericordias domini in aeternum cantabo.“

Milostivé Jezuliatko nás žehná a Kráľ nebies hovorí:

"V mene Otca a Syna - to som Ja - a Ducha Svätého. Amen."

Manuela:Vulgata sa otvára a vidím Knihu Makabejcov 4. kapitolu. Neviditeľná ruka listuje a potom vidím List sv. Pavla Rimanom 12. Potom už Sväté písmo nevidím. Milostivé Jezuliatko sa priblíži. Prosí ma otvoriť ruky ako misku, vkladá do nich krvavý tŕň a hovorí:

„Milí priatelia, tento tŕň pochádza z mojej tŕňovej koruny. Tŕňovú korunu mi dali na posmech na zemi. Tento tŕň je nedostatočná dôvera. Modlite sa: ´Ježišu, dôverujem ti!´ Keby mi len ľudstvo dôverovalo – tak by dostalo môj prúd milostí.“

Anjeli sa klaňajú Jezuliatku a spievajú:

„Sacratissimum cor Jesu, confido in te!

Kráľ milosrdenstva hovorí:  
To, že prichádzam k vám v mojom svätom detstve je akt môjho milosrdenstva. Dôverujte mojej milosti. Budete prechádzať ťažkými časmi. No so mnou budú ľahké. Postavil som nad vami môj stan. Je to môj stan ochrany a lásky. Počúvajte moje slová. Berte moje slová vážne. Ja vás prevediem týmto časom.“

Pán hovorí Manuele: Dôveruješ mi? Manuela: „Áno, Pane, dôverujem ti!“

A milostivé Jezuliatko sa pýta: Miluješ ma?“

Manuela: „Áno, Pane, milujem ťa! Pohliadni na týchto ľudí, ktorí sa tu tak modlia, Pane. Prosím, zmiluj sa nad nami!“

Pán vzhliadne na nás všetkých a hovorí:

Dostane sa vám moje milosrdenstvo!

Potom mi povie, aby som pozrela na tŕň v mojej ruke. Na tŕni teraz vidno bielu ružu. Božie Dieťa dalo tomuto veľkému bielemu kvetu ruže vyrásť z krvavého tŕňa. Biela ruža znamená nielen čistotou, nevinnosť a vernosť, vysvetlí mi Božie Dieťa. Znamená aj svätých, ktorí budú očistení jeho prevzácnou Krvou a budú vydávať svedectvo o Pánovi. Je celá armáda svätcov a bude ich ešte viac, ako hovorí Božie Dieťa.

Milostivé Jezuliatko potom povie:

Buďte aj vy milosrdní ku svojim blížnym. Pohliadnite na tento Dom milosrdenstva. Náhli to!“

 

Pán potom berie zlatý palcát, priloží si ho na Srdce a ten sa stáva kropeničkou a on nás žehná nás svojou prevzácnou Krvou! Jezuliatko pritom hovorí:

„V mene Otca a Syna - to som Ja - a Ducha Svätého!“

A žiada nás modliť sa:  

„Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy,  ...

Teraz podíde Kráľ nebies k všetkým ľuďom, zahľadí sa na kňazov a hovorí:  

„Ľudia nechápu, že som mojich apoštolov pripravil. Naučil som ich robiť všetky veci mojou mocou. V mene Večného Otca som ich naučil založiť svätú Katolícku cirkev, v ktorej je Otec, v ktorej som celkom Ja. Svet to nechápe, ale Ja som vo svojej Cirkvi. Aj keď bude trpieť, pekelné brány ju nepremôžu!

Manuela: „Aj keď to teraz bude zlé, Pane?“

Jezuliatko nás s vážnym pohľadom napomína:

„Zostaňte verní!“

Kráľ nebies sa s nami rozlúči. Pán sa vracia do svetla a svetelná guľa ho uzatvára do seba, zmenšuje sa a mizne. Aj anjeli sa vrátia do svojich menších svetelných gúľ a miznú.

                   

Toto posolstvo sa oznamuje bez predchádzania úsudku Rímskokatolíckej cirkvi.
Copyright. ©

 

Výklad historika Dr. Hesemanna:

Dr. Hesemann odborne sprevádza a vykladá zjavenia Jezuliatka v Sievernichu. Konštatuje, že miesta vo Svätom písme, ktoré v knihe Vulgata otvára Kráľ nebies – List sv. Pavla Rimanom 12 a Kniha Makabejcov 4 sa veľmi hodia na našu dobu!

Rozprestretý Boží stan predstavuje: Exodus 29,42-43, Žalm 15,1, Ž 26 a Ž 61, 4-5, ako aj Izaiáša 33, 20-22, a Knihu zjavenia 21.

Dôležitý je aj spev anjelov: Misericordias domini in aeternum cantabo – moje milosrdenstvo je ustanovené naveky (Ž 89,2)

Pán naliehavo nám naliehavo hovorí, aby sme zostali verní náuke Katolíckej cirkvi. Nemusíme dokázať nič nemožné – napomína nás iba zostať verní!

Obe miesta v Písme, na ktoré poukazuje Pán v podobe Pražského Jezuliatka, sú posolstvom samé osebe. Čo však mohol Pán tým myslieť? List Rimanom hovorí v 12. kapitole o varovaní pred zosvetštením a že treba žiť v duchu  - „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé,“ (Rim 12,2).

Náročnejšie je vysvetliť „Makabejcov 4“ – obe knihy majú 4. kapitolu. Luther tie pasáže vyhodil, no o to viac si ich cenia židia, u ktorých tvoria pozadie sviatku Chanukka, ktorý pripomína posviacku chrámu v r. 164 pred Kristom. Uvádza nám to obdobie prechodu od sveta Starého zákona do sveta Nového zákona, do doby helenizmu. Alexander Veľký v 4. stor. pred Kristom doby poslednú z veľkých východných ríš Perzskú ríšu a založil grécku svetovú ríšu. ...

Myslím, že posolstvo nájdeme skôr v 2. Knihe Makabejcov 4, 11-14) Dáva nám vedieť, že od duchu doby prispôsobených skorumpovaných a morálne spustnutých kňazov a biskupov nemožno očakáva nijaké požehnanie. Pred prispôsobovaním sa svetu varuje predsa aj List Rimanom.

Sme teda vyzvaní postaviť sa po boku kňazov a biskupov verných náuke Cirkvi, s pomocou ktorých bude Boží chrám očistený od „ohavností na svätých miestach“ a Cirkev bude obnovená nie v zmysle ľudí, ale v Božom zmysle!