Posolstvá Pražského Jezuliatka

Nedeľa 13. júna 2021 – Melchizedech

 

Počas svätej omše, po premenení, som uzrela veľmi štíhleho muža. Mal biele vlasy a bradu, oblečený bol slávnostne, avšak nezvyčajne. Na hlave mal bohato zdobenú zlato-bielu pokrývku, na ktorej bol vpredu zlatý okrúhly štít. Bohužiaľ, nápis sa mi nepodarilo rozlúštiť.

Jeho spodé rúcho bolo biele, s dlhými rukávmi. Cez to mal niečo podobné rímskemu kaselu, teda brokátovému omšovém ornátu, aký nosia katolícki kňazi. Ten však nebol zaoblený, ale hranatý. Bol zdobený strapcami a niečím zlatým, čo som, bohužiaľ, nedokázala poriadne rozpoznať. Na hrudi mal bohato zdobený efód/náprsník (zlatom a drahými kameňmi). Okolo rukávov bolo omotané niečo ako šnúrka.

Prehovoril:

"Hľa, ja som Melchizedech, slávny kňaz všemohúceho Boha. V časoch Starej zmluvy som žil na zemi. Pán ma poslal k tebe."

Teraz som videla, že Melchizedech drží v každej ruke po polovici veľkej knihy. Mala nádherný obal z červenej kože, ktorý bol zdobený nádherným, veľkým zlatým krížom. Žiaľ, bol v strede rozdelený. Takže to už nebola celá kniha, ale zlomená na dve časti.

 Melchizedech prehovoril:

"Chcú ju zlomiť!"

Ďalej hovoril:

"Nebuď smutná a nezúfaj! Mnoho ľudí a zasvätených padne. Pozri, čo hovorí Sväté písmo. Pozri sa, čo sa hovorí v Zjavení: 144 000 bude spasených. Všetko už bolo predpovedané vo Svätom písme. To sa splní."

 

 Zverejnením tohoto posolstva sa nepredbieha úsudku rozhodnutiu) Rímsko-katolíckej Cirkvi.

copyright © Manuela 2000

 

 

Zjavenie sv. Jána

 

7. Kapitola:

 

1 Potom som videl štyroch anjelov, ako stoja na štyroch uhloch zeme a držia štvoro zemských vetrov, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom. 2 A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: 3 „Neškoďte zemi ani moru, ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!“ 4 A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela: 5 z Júdovho kmeňa dvanásťtisíc označených, z Rubenovho kmeňa dvanásťtisíc, z Gádovho kmeňa dvanásťtisíc, 6 z Aserovho kmeňa dvanásťtisíc, z Neftaliho kmeňa dvanásťtisíc, z Manassesovho kmeňa dvanásťtisíc, 7 zo Simeonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Léviho kmeňa dvanásťtisíc, z Issacharovho kmeňa dvanásťtisíc, 8 zo Zabulonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Jozefovho kmeňa dvanásťtisíc, z Benjamínovho kmeňa dvanásťtisíc označených. 9 Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy 10 a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ 11 Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu 12 a volali: „Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.“ 13 I prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: „Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?“ 14 Povedal som mu: „Pán môj; ty to vieš.“ A on mi povedal: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. 15 Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne, bude prebývať nad nimi. 16 Už nebudú hladovať ani žízniť; nebude na nich dorážať ani slnko, ani iná horúčosť, 17 lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu.“

 

14. kapitola:

1 Potom som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca. 2 A počul som hlas z neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas, ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich citarách. 3 A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. 4 To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. 5 V ich ústach sa nenašla lož: sú bez škvrny. (Pred trónom Božím)

 

1-5: Týchto 144 000 (symbol mocného, ale určitého zástupu) nie je to isté ako v 7,4. Ich pieseň je mocná, avšk sladká. Je výsadou panenských duší oboch pohlaví, ktoré sa už zasvätili Kristovi v nerozdelenej oddanosti, aby ju spievali a boli stálym sprievodom Božieho Baránka.

 

Melchisedech

 

Gen 14, 18

8 A salemský kráľ Melchizedech priniesol chlieb a víno; bol totiž kňazom najvyššieho Boha.

 

Hebr 7

 1 Tento Melchizedech, kráľ Salema, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel totiž v ústrety Abrahámovi, ktorý sa vracal z porážky kráľov, a požehnal ho.

2 A Abrahám mu odovzdal desiatok zo všetkého. Jeho meno sa prekladá najprv ako kráľ spravodlivosti, ale potom aj kráľ Salema, čo znamená kráľ Pokoja.

3 Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, ani jeho dni nemajú začiatku, ani jeho život nemá konca. A tak pripodobnený Božiemu Synovi zostáva kňazom naveky.

4 Pozrite sa len, aký je veľký, keď mu aj patriarcha Abrahám dal desiatok z najlepšieho!

5 A iste aj tí, čo z Léviho synov dostávajú kňazský úrad, majú príkaz brať podľa zákona desiatky od ľudu, to jest od vlastných bratov, hoci aj oni vyšli z Abrahámových bedier.

6 Ale ten, čo k nim nepatrí podľa rodu, vzal desiatok od Abraháma a požehnal toho, ktorý mal prisľúbenia.

7 A je nesporné, že väčší požehnáva menšieho.

8 A potom: tu berú desiatky smrteľní ľudia, tam však ten, o ktorom sa vydáva svedectvo, že žije.

9 Ba dalo by sa povedať, že skrze Abraháma odovzdal desiatky aj Lévi, ktorý prijíma desiatky;

10 veď bol ešte v bedrách otca, keď mu vyšiel v ústrety Melchizedech.

11 Keby sa teda dokonalosť bola dosiahla prostredníctvom levitského kňazstva, lebo pod ním ľud dostal zákon, načo by bol musel povstať ešte iný kňaz podľa radu Melchizedechovho, a nenazvať ho podľa radu Áronovho?

12 Lebo keď sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj zákon.

13 A ten, o ktorom sa toto hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nik nekonal službu pri oltári.

14 Veď je známe, že náš Pán vzišiel z Júdu a vzhľadom na tento kmeň Mojžiš nič nepovedal o kňazoch.

15 A toto je ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz podobný Melchizedechovi,

16 ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života.

17 Veď o ňom znie svedectvo: "Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho."

18 Tým sa ruší predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neužitočné,

19 - veď zákon nič nepriviedol k dokonalosti - a zavádza sa lepšia nádej, vďaka ktorej sa blížime k Bohu.

20 A pretože sa to nestalo bez prísahy, - tamtí sa totiž stali kňazmi bez prísahy,

21 tento však s prísahou toho, ktorý mu povedal: "Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz naveky,"(Žalm 110,4)

22 Ježiš sa stal ručiteľom o toľko lepšej zmluvy.

23 A tamtí sa mnohí stali kňazmi, lebo im smrť bránila zostať,

24 no tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného.

25 Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.

26 Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia,

27 ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého.

28 Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky.

 

1-28: Aby autor posilnil vieru váhajúcich kresťanov, podáva nezvratný dôkaz, že by bolo hlúpe očakávať spásu od Mojžišovho zákona alebo levitského kňazstva. V osobe Krista máme jediného pravého veľkňaza, ktorého slávnostnou prísahou ustanovil sám Boh na večnosť.