Posolstvá Pražského Jezuliatka
Piatok, 28. mája 2021
Keď som sa skoro ráno prebudila, stálo predo mnou milostivé Dieťa Ježiš. Malo na sebe žiarivo biele rúcho s červenými púčikmi ľalií. Jeho kučeravé vlasy sa zlatisto leskli. Svetlo z Neho vyžarovalo do celej miestnosti. Okrem toho vychádzali z Neho aj jemné zlaté svetelné lúče. Okolo hlavy malo svätožiaru s trojlístkom.
Jezuliatko držalo v ruke Bibliu. Videla som, že je to moja Vulgáta, ktorú mám doma. Súčasne, ako Pán otvoril Bibliu, sa púčiky ľalií na Jeho rúchu otvorili a rozkvitli. Bolo krásne to vidieť.
Pozrel sa na mňa a povedal: „Žalm 74!“
Potom sa Jezuliatko modlilo v inom jazyku, ktorému som, žiaľ, nerozumela, ale nebola to latinčina. Reč obsahovala veľké množstvo slov s "ch". Dieťa Ježiš sa žalm modlilo vrúcne.
Keď Nebeský Kráľ dočítal žalm, zavrel Bibliu, odložil ju a rozprestrel nado mnou ruky.
Pán vravel:
"Nezabudni na svoje poslanie. Budeš hovoriť s mnohými ľuďmi. Konaj všetko tak, ako ti poviem. Ľudí, ktorí sledujú svoje vlastné záujmy, tých zanechaj.“
Nasledovalo osobné posolstvo.
Spýtala som sa Jezuliatka, či počas svojho života naozaj praktizovalo židovské zvyky, čítalo Tóru a nosilo modlitebné remienky. Prisvedčilo.
Milostivé Dieťa Ježiš ma požehnalo a stratilo sa.
Zverejnením tohoto posolstva sa nepredbieha úsudku rozhodnutiu) Rímsko-katolíckej Cirkvi.
copyright © Manuela 2000
NÁREK NAD SPUSTOŠENÝM CHRÁMOM – Žalm 74
1 Asafova poučná pieseň. Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny?
2 Pamätaj na svoj ľud, ktorý je tvoj odprvoti. Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, vrch Sion, na ktorom prebývaš.
3 Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: nepriateľ spustošil celú svätyňu.
4 Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva.
5 Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou v hustom lese.
6 Tak vylamujú brány chrámové a stŕhajú ich sekerou i hákom.
7 Podpálili tvoju svätyňu, príbytok tvojho mena až do základu zneuctili.
8 V srdci si povedali: "Zničme ich všetkých odrazu," a vypálili tvoje sväté miesta v krajine.
9 Nevidíme naše zástavy, niet už proroka a nik z nás nevie, dokedy to potrvá.
10 Bože, dokedy sa bude rúhať nepriateľ? Vari naveky bude protivník urážať tvoje meno?
11 Prečo odťahuješ svoju ruku a prečo v lone držíš pravicu?
12 Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov a spásne skutky konal na zemi.
13 More si svojou mocou rozdvojil a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách.
14 Leviatanovi si hlavy roztĺkol, za pokrm si ho dal morským obludám.
15 Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom a vyschnúť riekam nevysychajúcim.
16 Tvoj je deň, tvoja je aj noc, ty si utvoril nebeské svetlá i slnko.
17 Ty si zemi ustanovil hranice; že je leto a zima, to si ty zariadil.
18 Pamätaj, Pane, na to, že sa to tebe rúha nepriateľ a nerozumný ľud tvoje meno uráža.
19Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú, a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov.
20 Zhliadni na svoju zmluvu, veď násilníci si rozložili stany po celej krajine.
21 Pokorný nech sa s hanbou nevracia, chudák a bedár budú tvoje meno velebiť.