Posolstvá Pražského Jezuliatka

Nedeľa, 17. januára 2021

 

Na nedeľnej sv. omši, keď kňaz počas premenenia pozdvihoval sv. hostiu, uzrela som v nej Najsvätejšiu tvár našeho Pána Ježiša Krista, ubolenú, krvácajúcu a s tŕňovou korunou. Tŕňová koruna mala veľké tŕne a nielenže tvorila okolo hlavy veniec, ale tvorila akoby čepiec a tŕne bolo možné vidieť aj nad hlavou Spasiteľa. Najprv som videla len Jeho Najsvätejšiu tvár, bez slov. Po chvíli povedal:

Pozri na Mňa. Potom sa pozri, čo robia s Mojou Najsvätejšou obetou. A potom sa pozri na svet.“

Malo to však pokračovanie. Okolo 15:05, počas hodiny Milosrdenstva -   podľa sestry Faustíny -   som vonku kŕmila kone. V drevenici som pripravovala nové krmivo. Dvere drevenice boli otvorené. Stála som po boku dverí. Lopatu na kŕmenie som držala v pravej ruke.

Zrazu sa vnútro drevenice naplnilo intenzívnym svetlom. V tom okamihu som si uvedomila, že toto je za hranicami normálu, pretože som nikdy nič podobné nezažila.

V teň deň bolo zamračené a pochmúrno. Videla som len dvere a cez ne som pozerala von.  Obloha sa začala stále viacej trhať, slnko otáčať a zostupovať z oblohy k múru, vzdialeného odo mňa na desať metrov. Stále sa otáčajúc, nad múrom zastalo a vrhalo veľa svetla. Nebola som schopná sa pohnúť. Lopata na krmivo mi vypadla z ruky a s ňou aj krmivo.

Zostala som veľmi ohromená a prekvapená. Na toto som veru nebola pripravená. Pozdvihla som ruky a ďakovala Večnému Otcovi na nebesiach, Ježišovi Kristovi, Božiemu Synovi a Najsvätejšej Trojici na veky vekov. Viac som nebola schopná urobiť. Toto trvalo asi minútu. Naraz všetko zmizlo.

Kone zostali pokojné a žrali. Rozmýšľala som nad týmto všetkým. Vnímam toto znamenie ako potvrdenie toho, čo som videla počas svätej omše. Keď Pán dáva také intenzívne znamenia, ukazuje nám tým svoju blízkosť. Ale tiež nám poukazuje na obrovské zmeny, ktoré majú prísť.

 

Zverejnením tohoto posolstva sa nepredbieha úsudku rozhodnutiu) Rímsko-katolíckej Cirkvi.

copyright © Manuela 2000