Posolstvá Pražského Jezuliatka

Zjavenie Nebeského Kráľa-Dieťaťa na nedeľu Božieho Milosrdenstva,
dňa 19.
apríla 2020 o 16:20

 

Dieťa Ježiš sa zjavuje s veľkou zlatou korunou, zvlnenými čierno-hnedými vlasmi, modrými očami, so Zlatou knihou v ľavej ruke a s veľkou olivovou ratolesťou v pravej ruke. Jeho rúcho a plášť sú bielej farby, vyšívané zlatými ľaliami. Vznáša sa v priestore vo veľkosti asi 1,20 cm. Pod Ním vidím na jednom mieste – biele ľalie.

Ratolesťou ma žehná v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a na krátko položí ratolesť na moju hlavu.

Naladí „Otče náš“ a potom sa aj ja modlím. Po Jeho boku vidím zlatý náprsník (štít), vykladaný drahými kameňmi, nad tým zlaté Srdce s krížom.

 

A Ježiš hovorí:

„Ja som Veľkňazom Večného Otca. Je dôležité, aby bolo rozširované slovo Mojej Najsvätejšej Matky a Moje Slovo. Svet má mať podieľ na Mojom kňazskom rúchu. Všetci ľudia dobrej vôle porozumejú, prečo im v týchto dňoch dávam podieľ na Mojom rúchu.

Rúcho Mojej Vzácnej Krvi a Môjho Božieho požehnania osvieži duše. Voči vám je to čin Mojej milosrdnej lásky. Ak máte podieľ na Mojom kňazskom rúchu, znamená to pre vaše duše ochranu a posilu. Ak máte podieľ na mojom rúchu, potom máte podieľ na Mne, ako žena, ktorá sa dotkla Môjho odevu.

 (Mk. 5, 25-34)

Je na čase, niesť do sveta Moje rúcho. Neverte nikomu, kto v Mojom mene hovorí, avšak koná inak. Mocným neverte; pretože oni sa chcú zjednotiť so svetom. Vôľu Môjho Otca v Nebi nerozpoznávajú.“

Žehná ma v Mene Otca, Syna a Ducha Svätého a sa stratí.

 

                       Zverejnením tohoto posolstva sa nepredbieha úsudku (rozhodnutiu) Rímsko-katolíckej Cirkvi.

copyright © Manuela 2000

 

Mk, 5,25-34

25 Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. 26 Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. 27 Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. 28 Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ 29 A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. 30 Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ 31 Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: »Kto sa ma dotkol?«“ 32 Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. 33 Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. 34 A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“