Posolstvá Pražského Jezuliatka

V naších dňoch – čas Božej milosti prostredníctvom „il Padre“.

 

Včera večer som sa aj s rodinou vrátila domov z pekného Eichsfeldu v Durýnsku. Predchádzajúci víkend sme mali možnosť zažiť čas milosti. A táto v nás stále ešte doznieva. V sobotu sme boli ako hostia pozvaní na prekrásnu svadbu, ktorá sa niesla v duchu Ježiša a Márie.

Potom v nedeľu bol zo strany nevesty krst malého A. Pri tejto krstnej slávnosti bolo moje srdce tak pohnuté, že mi tiekli slzy radosti.

Pri vchode do kostola som uzrela „il Padre“, ktorému môžem len ďakovať.

Požehnal krstenca zvláštnym spôsobom a potichu hovoril latinsky. Potom povedal, že malý A. je jeho syn, syn pátra Pia. Ešte som nevedela, že niečo taká existuje a čo sa tým myslí.

Jeho rodičia sa teraz obrátili k Bohu: otec krstenca bude birmovaný a potom obaja budú sobášení po katolícky. Viete, aká je dnes doba a čo sa odovzdáva ďalej mladým ľuďom: žiaľ, takmer nič. Milosť Božia sa dotkla celej rodiny, pretože jedna jediná žena z tejto rodiny sa za všetkých modlila. A tu vidíme, že žiadna modlitba nie je stratená. Avšak čo tomu všetkému predchádzalo, o tom vám chcem porozprávať.

M. z D. je osoba, ktorá je veľmi zakotvená v modlitbe a roky navštevuje Sievernich. Jedného dňa mi písala cez WhatsApp správu, že jej neter T., ktorá sa vracala z púte zo zahraničia, leží v nemocnici, lebo dostala meningitídu. Prosila ma o modlitbu. Na tento úmysel som sa modlila ruženec k Predrahej Krvi a ostatné známe ružence. Ešte mi oznámila, že jej neter nemôže brať žiadne lieky.

V modlitbe som pokračovala. Ale vec nevyzerala dobre. Zrazu som uzrela „il Padre“, teda pátra Pia, ktorý mi povedal, že tá neter je tehotná. A že je na ceste k jej nemocničnému lôžku. Toto som potom písomne oznámila aj M. z D. 

Jedného dňa mi M. z D. napísala, že vyšetrenie u gynekologičky prinieslo veľmi zdrvujúce výsledky. Srdečné ozvy dieťaťa nebolo možné viac počuť a dieťa nebolo možné nájsť. Všetko sa spätne stiahlo. Neter T. v nasledujúcich dňoch pripravovali na abort. O týždeň mala u lekára ďalšiu kontrolu.

Modlili sme sa. Počas modlitby som uvidela pátra Pia, ako vošiel do brucha, teda lona netere T. Nakoľko som také niečo ešte nevidela, bolo to pre mňa záhadou. Toto som napísala M. z D. cez WhatsApp.

Páter Pio mi počas toho hovoril aj o Thomasovi. Menoval mi meno otca toho dieťaťa. M. z D. mi potom písala, odkiaľ som vedela, že otec dieťaťa sa volá Thomas, nakoľko toto meno nikdy nespomenula. Takže mal „il Padre“ s ním nejaký plán.

Pri ďalšej kontrole bolo znovu počuť srdečné ozvy dieťaťa a toto aj v materskom lone narástlo. Dieťa A. sa narodilo 2.4.2020. Deo gratias! Vďaka pátrovi Piovi!

Toto je milosť, ktorá sa stala v našom čase. Sme na zemi prosiaci a nemôžeme nič urobiť, čo Boh nechce. Sami zo seba nezmôžeme nič. Môžeme Ho len prosiť. Jemu je ale všetko možné. Všetko je možné, keď počúvame hlas Nepoškvrnenej a Dieťaťa Ježiša.

Prosme si!

 

Zverejnením tohoto posolstva sa nepredbieha úsudku rozhodnutiu) Rímsko-katolíckej Cirkvi.

copyright © Manuela 2000