Posolstvá Pražského Jezuliatka

Veľké posolstvo Pražského Jezuliatka zo Sivernichu  
dňa 21.03.2020 v pre celé ľudstvo

 

Dieťa Ježiš sa zjavilo tak, ako Ho poznám, v podobe Pražského Jezuliatka, s korunou, v rúchu a v plášti Svojej Vzácnej Krvi, z červeno a zlato vyšívaného brokátu. Priblížilo sa ku mne s rozvinutou bielou šatkou a so Zlatou knihou.

Rozprestrelo šatku a kázalo mi, si na ňu kľaknúť a modliť sa Otče náš.

Potom ma požehnalo krížikom na čelo, pričom som sa mala modliť:

„V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“

Pozeralo mi do očí, pričom držalo určitý čas moju bradu tak, že Jeho ruka bola pod mojou bradou.

Nato hovorilo:

„Dopustím, aby Môj ľud a celé ľudstvo prežívalo čas pokánia, tak, ako Som ti to často oznamoval. Na Mňa, svojho Pána, ste  zabudli. Dopustím, aby ste sa museli zrieknuť  Môjho Tela a Krvi. Je Mojou Vôľou, aby ste prosili, aby Som k vám prišiel duchovne.“

„Ako obeta som sa denne darovával ľudstvu. Cenili ste si Moju obetu?

Do Mojej svätyne ste namiesto Mňa nasťahovali modly. Moje Slovo sa prestalo žiť a vykladalo sa ľubovoľne. Zmenili ste Sväté Písmo.

Tento čas pokánia a zamyslenia sa posilní Mojich verných. Pre ľudstvo je to výzva k odvráteniu sa od jeho hriechov.

Som s vami a neopustím vás. Proste si o Moju pomoc, posväcujte sa v modlitbe. Nadišiel čas pre prosby. Čas vašeho dožadovania sa skončil.

Ak sa ľudstvo po tomto čase pokánia neobráti, potom vystriem Svoje žezlo. Táto Moja výzva na vás neslúži na to, aby Som vás trestal. Chcem vás zachrániť pre večný život.

Veľa sa toho udialo, pozeral som na ľudstvo, na Moju Cirkev. Poslal Som vám Moju Najsvätejšiu Matku a Jej slovo ste zavrhli tak, ako aj Moje Telo. Je Mojím prianím, aby Moje Telo držali posvätené ruky, no vy Ho rozdávate ako jedlo, ako kúsok chleba, ktorý môže dostať každý.

Ja Sám Som Veľkňazom Večného Otca a kňazstvo Som ustanovil Ja.

Máte ho zachovávať po celý život a po všetky generácie. Ako zaobchádzate                  s Mojím dedičstvom? Zachovávate toto kňazstvo v Mojom mene?

Kňazstvo neustanovil svet a preto nikdy nemôže byť zo sveta. Ja Som ho ustanovil pre svet, aby Som Bol prostredníctvom Mojich kňazov s vami a aby ste sa sviatosťami Mojej Cirkvi posilovali. Kňazstvo sa nedá získať svetsky. Avšak mnohí ľudia si chcú všetko zorganizovať podľa vlastného želania.

Kvôli veľkým chybám Mojich vysvätených kňazov Som dopustil ich poníženie. Videl som, ako uhasol plameň Mojej lásky v ich srdciach.

Je mi ohavnosťou, keď sa Moji kňazi stávajú svetskými. Majú slúžiť len Mne, ako jedinému Pánovi.

Dopustil som tento čas pokánia a kajúcnosti, aby ste vstúpili do seba a si uvedomili, že vy nie ste Bohom.

Jezuliatko teraz priblížilo Svoju tvár k mojej tvári.

„Vaše hriechy volajú do neba,“ hovorí. „Vaša strata bázne, vraždy na najmenších vo vašom lone, vykorisťovanie ľudí a Môjho stvorenstva, vojny, všetka vaša neláska (bezcitnosť), je zakorenená vo vašom zatvrdnutom srdci.

Padnite na kolená vo vašich domoch a modlite sa ruženec. Modlite sa k Mojej Vzácnej Krvi. Robte úkon dokonalej ľútosti. Cez vaše pokánie, ľútosť, modlitby a obrátenie možete zachrániť svet. Obráťte sa!“

Pobozkalo ma na čelo a požehnalo ma. Potom som Ho už nevidela.

(Porovnaj 1. Kor. 11, 23-32)

 

Zverejnením tohoto posolstva sa nepredbieha úsudku (rozhodnutiu Rímsko-katolíckej Cirkvi.

copyright © Manuela 2000

 

Úkon dokonalej ľútosti podľa katolíckeho Katechizmu svätého Roberta Bellarmina

 

Úprimným srdcom sa obraciame na Pána:

„Môj Bože, Ty si nekonečné dobro a Si hodný toho, aby sme Ťa nadovšetko milovali. Preto Ťa nadovšetko a z celého srdca milujem. Ľutujem z celého srdca a s bolesťou, že som Ťa urazil. S Tvojou Najsvätejšou milosťou si dávam predstavzatie, že Ťa nikdy viacej neurazím.“

 

Ďalej z Katechizmu Roberta Bellarmina:

„Kto koná tento úkon dokonalej ľútosti, tomu sa hriech ihneď odpúšťa, avšak je  povinný sa v príhodnom čase vyspovedať.“

Ďalej:

„Ak sa niekto nachádza v nebezepčenstve smrti a nemá možnosť sa vyspovedať, ako sa môže oslobodiť od hriechu?“

Môže sa oslobodiť úkonom dokonalej ľútosti.“