Posolstvá Pražského Jezuliatka
Dieťa Ježiš sa zjavuje
v podobe Pražského Jezuliatka
3. februára 2020 v Sievernichu
V kostole počas svätej omše
Počas svätej omše v kostole som videla na ľavej strane kalicha Pražské Jezuliatko, oblečené v červenom rúchu, v strede bol kríž a na pravej strane časť krajiny v belasej farbe. Dolu vpravo na tomto kúsku krajiny bolo vidieť oblasť, ktorá vyzerala ako čierny vyhorený bod. Nad touto bola časť, ponorená do krvavo-červenej farby. U tejto belasej krajiny sa jedná o tú oblasť, ktorú Pán oddelil (pozri posolstvo zo 6.01.2020). U vyhorenej krajiny, ktorá vyzerá ako veľký čierny bod, sa žiaľ jedná o susedné krajiny (Rakúsko, Čechy, Slovinsko a časť Chorvátska). Poľsko je žiaľ krajina ponorená do krvavo-červenej farby.
Na pozemku „Dom Jeruzalem“ po sv. omši
(Pozn. na viacnásobnú žiadosť pútnikov zverejňuje sa originálny text audionahrávky)
Manuela (M.): Ó, približujú sa tri prekrásne zlaté gule, veľká v strede a dve malé vpravo a vľavo. Prichádzajú od kostola. Nad pozemkom „Dom Jeruzalem“ sa teraz zastavili.
Najprv sa otvárajú dve malé gule a vychádza z nich nádherne žiariace svetlo.
Teraz sa otvára veľká gula v strede a vychádza z nej nádherné svetlo. A vychádza z nej Dieťa Ježiš v podobe Pražského Jezuliatka, s veľkou zlatou korunou. Má na sebe červené rúcho a červený plášť, ktorý je ozdobený zlatým brokátom. Vpredu na rúchu má Dieťa Ježiš zlatý kríž. Ó! A na kríži je zároveň akoby živý, ukrižovaný Vykupiteľ.
Teraz vidím, ako z pravej a ľavej zlatej gule vychádzajú dvaja anjeli so zlatými vlasami, siahajúcimi po plecia, v bielom rúchu akoby z jednej časti, bosí, s rukami zopnutými v modlitbe, nasmerovanými do neba, teda majú ruky vzpriamené.
Dieťa Ježiš má tmavé, zvlnené vlasy a prekrásne modré oči. Úbohý Spasiteľ na kríži, Vzácna Krv z Jeho rán. Žehná náš v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Pán hovorí: „Miluješ Ma?“
M.: „Áno Pane!“
Spasiteľ hovorí: „Dôveruješ Mi?“
M.: „Áno, Pane!“
Dieťa, Nebeský Kráľ prehovára:
„Opýtaj sa ľudí, či Ma milujú a či Mi dôverujú!“
Pútnici odpovedajú: „Áno, Pane!“
Potom Pán hovorí:
„Pozri, z rany Môjho boku, ktorý zranila kopija, vzišla svätá Cirkev.“
M.: „Vzácna Krv vyteká.“
Ježiš k nám prehovára:
„Modlite sa, modlite sa, modlite sa. Modlite sa modlitby k Mojej Vzácnej Krvi. Moja Vzácna Krv je vaša záchrana!
Pozrite, ako Ma denne križujú! Vás chcem však Mojou Vzácnou Krvou očistiť. Je dôležité, aby ste zostali verní Mojim Slovám.“
M.: „Ó, Pane, pokrop nás Tvojou Vzácnou Krvou!“
A On tak aj koná! Máme sa modliť „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku tak nech teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.“
Jeho Vznešenosť prehovára:
„Pozri, všetko je obsiahnuté vo Mne! Môžem k tebe prísť ako dieťa, ale aj ako ukrižovaný Vykupiteľ. Môžem oboje naraz. Nič Mi nie je nemožné. Som Váš Spasiteľ. Som váš Záchranca. Ako veľmi vás milujem. Moje verné ovečky neopustím. Nedopustím, aby ste boli zatratení.“
M.: „Mám ešte rôzne prosby.“
„Ten otec (zosnulý otec jednéh pútnika) za ktorého prosím, je v Tvojom Kráľovstve. Áno. To poviem tomu pánovi (pútnikovi)!“
Nebeský Kráľ hovorí:
„Teraz vám udelím Moje uzdravujúce požehnanie.“
M.: „Pane, prosím zvlášť aj za tých, ktorí dnes nemohli prísť. Áno, ty ich zoberieš do Tvojho Srdca, aj nás všetkých. To je veľmi pekné. Z celého srda Ti ďakujem, Pane.“
A Pán robí s nami výmenu sŕdc. Teraz vidím Jeho Zlaté Srdce. Prechádza akoby cez ukrižovaného, živého Vykupiteľa. Prechádza cez ukrižovaného Vykupiteľa. Vyžaruje na nás. Nádherné! Krv a Voda ako lúče. Prichádzajú k nám. To je tento krát pre nás uzdravujúce požehnanie, máme sa modliť „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.“
Pán hovori:
„Ó, Nemecko, červená obetná ruža, tak múdra a predsa tak znetvorená. Zmilujem sa nad tebou.
Choďte v pokoji s Mojím požehnaním. Zostávam s vami spojený a žehnám vás v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
„Adieu!“
M.: „Adieu, Pane môj. Adieu! Adieu!“
A všetky tri gule sa zatvoria, svetlo pulzuje zvonka a v okamihu sa stratia. Áno.
Otče náš…..
(Vlastná poznámka: V tichosti som sa spýtala Pána, prečo sa vždy modlí: „V mene Otca i Syna…“ a nie „V Mene Otca a Mojom Mene…“ Veď On je sám Pán. Odpovedal mi, že si praje, aby sa ľudia spolu (s Ním) modlili a naladí pre nás známu modlitbu.)
Zverejnením tohoto posolstva sa nepredbieha úsudku rozhodnutiu) Rímsko-katolíckej Cirkvi.
copyright © Manuela 2000